VEDENIE ÚČTOVNÍCTVA

Podvojné účtovníctvo sa objavuje koncom 14. storočia v mestách severného Talianska, pravdepodobne najprv v Janove, potom sa rozvíja najmä v Benátkach (odtiaľ dokonca názov vedenia kníh 'benátskym spôsobom'). Z Talianska sa rozširuje do všetkých veľkých obchodných stredísk západnej Európy, v prvom rade do Holandska.

​

Prvý sústavný výklad podvojného účtovníctva podal Luca Paccioli v knihe vydanej v Benátkach r. 1494 pod názvom Summa di arithmetica, geometria, proportioni et proportionalita.

​

Rovnako ako aj iné oblasti spoločenského alebo ekonomického života, aj podvojné účtovníctvo je zhmotnené a formalizované, čo vytvára základnú kostru vedenia účtovníctva. Je preto zjavné, že podvojné účtovníctvo musí vychádzať z  právnych predpisov, ktoré majú za cieľ harmonizovať medzi účtovnými jednotkami spôsob a formu vedenia účtovníctva. Cieľom je predovšetkým získať hodnoverný a transparentný obraz o spoločnosti, aby tak napríklad štát mohol kontrolovať správny výber daní. A práve pre zjednotenie a správnosť v účtovaní sme prijali viaceré ekonomické zákony a zákonné opatrenia, ktoré výrazným spôsobom usmernili vedenie účtovníctva. Najdôležitejší z týchto predpisov je dnes na Slovensku zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a vždy aktualizované postupy účtovania. Na to nadväzujú iné právne predpisy ako napríklad Obchodný zákonník alebo zákon o dani z príjmov, ktoré obsah účtovníctva transformujú do verejnosti známejšieho priestoru ako je napríklad platenie daní.

​

Súčasný princíp podvojného účtovníctva na Slovensku je postavený na princípe podvojnosti zápisov. Tieto zápisy sa týkajú predovšetkým:

​

• Stavu a pohybu majetku a záväzkov;

• Rozdielu majetku a záväzkov (o vlastnom imaní);

• Výnosoch a nákladoch;

• Príjmoch a výdavkoch;

• Výsledku hospodárenia